Už iba spomienky ...
Počujem tvoj tlkot srdca a ťažký dych,
spomínam koľko sme chvíľ zažili krásnych.
A pod rúškom tmy,
básne do uška šepkal si mi.
Tie všetky spomienky,
mi teraz spieva tvoje srdce.
Tie objatia a dotyky,
že to všetko mizne vtáčik mi šteboce.
Tvoj smiech a tvoje slová,
vravel si: ,,Miluejm ťa." stále znova.
Teraz už počujem len tvoje srdce.
To srdce stále viac utíchajúce!
Mám práve najväčší sen.
Počuť tvoj hlas len.
Asi chcem veľa,
ale tak veľmi by som to chcela.
Srdce ti stále pomalšie bije.
Šepkám: ,, Bože, prosím, nech ešte žije!"
Po tvári slzy tečú mi,
keď anjeli letia k tebe z hmly.
Srdce ti už utícha.
Nechcem sa vnoriť do ticha!
,, Otvor oči prosím!"
Túto túžbu v sebe nosím.
Tvoju ruku pevne držím v svojej.
Posledný krát ťa pohladím po tvári,
a zrazu TICHO.
Tvoje srdce mi už nič nevraví.
Mlčí. Navždy ústa zavrelo.
Nebo mi ťa vzalo.
Anjeli na krídlach ťa niesli,
letel si s nimi v nádhernej piesni.
Navždy si mi odišiel zo života,
nikdy už nezaznie tvojho hlasu nota.
Tvoj hlas a tvoje slová,
tvoje dotyky už neucítim znova.
Po tvári mi tečú slzy,
ako to bolí a mrzí.
Uvidím ťa už len na fotkách,
ale budeš žiť navždy v mojich spomienkach.
Komentáre